Na konkrétnom príklade vyslania mladých ľudí na dobrovoľnícku misiu do nízkopríjmovej krajiny ukážeme, ako sa mení ich pohľad na globálne výzvy aj plány do budúcnosti. Zároveň ukážeme, ako vyzerá zmiernenie nútenej migrácie konkrétnymi slovenskými dobrovoľníckymi projektmi, keď vyslaní mladí ľudia pracujú priamo s migrujúcimi komunitami, ktoré si hľadajú svoj nový domov. Treťou ambasádorkou kampane Tváre migrácie je Anna Hruboňová, ktorá ako dobrovoľníčka ADRA Slovensko bola súčasťou vzdelávacieho centra pre najmenších sýrskych utečencov a utečenky v Libanone. Pre svoje pôsobenie v zahraničí sa stala sama migrantkou.

Dobrovoľníčka Anna Hruboňová na prelome rokov 2019 a 2020 v hostiteľskej organizácii ADRA Libanon (vďaka vyslaniu cez ADRA Slovensko a podpore od SlovakAid) v Bejrúte pôsobila ako podporná sila vo vzdelávacom projekte pre deti sýrskych utečencov a utečeniek. Tiež sa veľa angažovala aj priamo v kancelárii – pomáhala písať projektové žiadosti na výzvy rôznych donorov, aby mohli naplno obnoviť vzdelávacie centrum. Zapojila sa aj do písania projektov v oblasti zabezpečenia bezpečnej vody a sanitácie, v ktorom je ADRA aktívna – najmä v údolí Beqaa na východe Libanonu. Pripravovala aj odborný kurz pre mladých ľudí z chudobnejších pomerov, ktorí mali problém nájsť si prácu či platiť za univerzitné vzdelanie. Implementáciu tohto projektu však pre predčasný odchod domov (v súvislosti s koronakrízou v marci 2020) už nevidela. 

V rámci projektov ADRA Libanon pracovala dobrovoľníčka Anna Hruboňová prevažne s deťmi sýrskych utečencov a utečeniek. „Z Libanonu do Sýrie dovidíte doslova cez kopec, práve preto v tomto susednom štáte žije približne milión sýrskych utečencov a utečeniek. Vzhľadom na počet pôvodného obyvateľstva je to obrovské číslo,“ vysvetľuje Anna. Táto malá blízkovýchodná krajina, ktorá si sama v minulosti prešla občianskou vojnou a konfliktom s Izraelom, má pritom iba 6,8 milióna obyvateľov. Ešte pred nástupom koronakrízy prežívala politickú, finančnú aj utečeneckú krízu zároveň.

Okrem medzikultúrnej citlivosti, empatie, ale aj asertívnosti bolo pre Annu dôležité dobre poznať regionálny kontext. Je tiež nutné navštevovať rodiny klientov a klientok aj doma, aby si človek vedel predstaviť ich životné podmienky. Organizácia ADRA je v okolí známa svojím vzdelávacím centrom, pomáhajúcim najmä deťom, ktoré v škole zaostávajú a ťažko sa integrujú do vzdelávacieho systému. „U sýrskych detí je to častý problém, keďže kvôli vojne a životu na úteku boli dlho bez vzdelávania, vymeškali niekoľko ročníkov a stratili študijné návyky. Život v chudobe túto situáciu len zhoršuje,“ vysvetľuje Anna Hruboňová.

Anna si profesijne splnila túžbu nahliadnuť do sveta humanitárnej a rozvojovej práce, naučila sa, ako prakticky fungujú neziskovky v zahraničí aj ako sa pripravujú a adaptujú projekty. Momentálne pracuje ako projektová asistentka v ADRA Slovensko. Celý pobyt v nej vzbudil zvedavosť prebádať túto prácu viac do hĺbky. Je otvorená myšlienke, že by takto vycestovala znova, keď sa situácia s globálnou pandémiou koronavírusu trochu upokojí. 

Annu možno považovať za potrebnú ambasádorku zmeny – hľadanú tvár migrácie v rámci kampane Tváre migrácie našej Platformy rozvojových organizácií Ambrela, ktorou sa snažíme verejnosti vysvetliť tému migrácie cez optiku Globálnych cieľov. Práve ona si všimla, že do debaty o migrácii sa často vnáša značná dávka rasizmu: „Keď Afričania prídu do Európy, sú to ,zlí migranti‘, keď Európania prídu žiť do Afriky, sú to ‚cool expatrianti‘.“ Dodáva, že aj v Libanone to funguje podobne, tiež tam cudzincov a cudzinky rozdeľujú do troch kategórií. „Prvou sú ,refugees‘, utekajúci pred vojnou v Sýrii; druhou sú ‚migrants‘, ktorí do Libanonu prišli s vidinou lepšieho zárobku z chudobnejších krajín; treťou sú ,expats‘. To sme my (Európania a Američania), ktorí sme prišli tiež za prácou, no nik nám do migrantov nadávať nebude,“ vysvetľuje slovenská dobrovoľníčka. Dôvod antiimigračných nálad vidí Anna i v tom, že reforma slovenského vzdelávacieho systému prebieha len veľmi pomaly: „Chýba hlbší dôraz na tréning kritického myslenia, prácu s informáciami a mediálnu gramotnosť. Som preto rada, že na Slovensku funguje zopár mimovládok (ako práve Ambrela so svojimi členmi), ktoré sa na školách venujú globálnemu vzdelávaniu a menia situáciu k lepšiemu.“