Publikácie

Publikácie projektu ‚Globálne ciele a migrácia‘

Projekt Globálne ciele a migrácia‘ (SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU)‚ ako aj kampaň ‚Tváre migrácie‘ (Faces of Migration – FoM), ktorého je naša Ambrela za Slovensko súčasťou, spustilo v roku 2019 sedem mimovládnych organizácií zo siedmich európskych krajín. Projekt realizujeme za finančnej podpory Európskej komisie v rámci programu Development Education and Awarness Raising (DEAR).

Tu sú ich publikované výstupy a analýzy fenoménu migrácie(‚background papers‘, ‚policy papers‘ a ‚case studies‘) z lokálneho i európskeho uhlu pohľadu:

I. Česká Diakonie ČCE:

  • MÝTY VERSUS REALITA: Imigrace z Blízkého východu a severní Afriky do České Republiky

Diakonie ČCE v materiále krátko sumarizuje históriu a vývoj tejto imigrácie do niekdajšieho Československa v 20. storočí a ďalej sa zameriava na súčasné výzvy blízkovýchodnej prisťahovaleckej komunity v ČR so zreteľom k miere ich integrácie, aktivitám aj mediálnemu obrazu. Práve téme migrácie osôb z Blízkého východu do EÚ sa počas tzv. utečeneckej krízy v roku 2015 dostalo až neprimeranej mediálnej pozornosti. Viac tu.

  • COOPERATION OF DIACONIA OF THE ECCB WITH TAHADDI COMMUNITY CENTER IN LEBANON

Komunitné centrum Tahaddi v južnom Bejrúte bolo založené v 90. rokoch v jednej z chudobných štvrtí mesta (Hay el Gharbeh), a bolo vtedy primárne obývané palestínskymi utečencami a Libanoncami, vysídlenými v čase občianskej vojny. Dnes v ňom pobývajú utečenci a utečenky zo Sýrie. Diakonia ČCE v ňom realizuje projekty rozvojovej spolupráce posledné tri roky. Viac v prípadovej štúdiitu.

  • CASE STUDY: Social remittances of migrants from the Middle East living in the Czech Republic

V súvislosti s tzv. európskou utečeneckou krízou v roku 2015 sa vyvinul silne negatívny postoj všeobecnej verejnosti v Českej republike k migrácii, a to najmä k migrácii zo Stredného východu. To vyplýva aj z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), podľa ktorého je 81% českej verejnosti stále proti prijímaniu utečencov na Blízkom východe. Tento postoj ovplyvňuje správanie a rétoriku politikov, ktorí hľadajú voličov, čo možno pozorovať napríklad v odmietnutí prijatia detí a mládeže z utečeneckých táborov v Grécku. Viac tu.

II. Bulharská národná platforma BPID:

  • Case analysis: Migration and Sustainable Development Goals

Údaje o Bulharsku naznačujú, že v roku 2019 bol celkový počet zahraničných migrantov a migrantiek v tejto krajine 168,5 tisíc, pričom utečencov a utečeniek bolo z tohto čísla 21,8 tisíc. Bulharsko je väčšinou tranzitnou krajinou pre žiadateľov o azyl a 80 – 90% žiadateľov o ochranu v Bulharsku pokračuje ďalej do západnej Európy alebo aspoň má takéto plány. Tieto a ďalšie údaje na tému migrácie budú slúžiť na zlepšenie integračnej politiky utečencov a migrantov v krajine. Viac v publikácii ‚Migrácia a Globálne ciele‘ od partnerskej organizácie BPID tu.

  • Policy paper: SDGs and migration

Účelom tohto dokumentu je zvýšiť povedomie zástupcov mimovládnych organizácií, médií, tvorcov politiky na vnútroštátnej a miestnej úrovni o prepojení medzi plnením cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a výzvami, súvisiacimi s medzinárodnou migráciou. V rámci osvety i advokácie v oblasti migrácie funguje úspešne Bulharská rada pre utečencov a migráciu (BCRM) – ako združenie občianských spoločností, advokačná i lobistická platforma, riešiaca získavanie finančných prostriedkov na ochranu, prijímanie a integráciu utečencov a migrantov v Bulharsku. Viac v politickom dokumente z dielne BPID ‚Globálne ciele a migrácia‘ tu.

  • Bulgaria and the dimensions of the economic migration (Policy paper)

Migračné trendy v Bulharsku sa naďalej vyznačujú jednoznačným emigračným vzorom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej mobility v Európskej únii. Zároveň rastie význam národných politík a opatrení, týkajúcich sa prisťahovalectva, ako aj sociálnej a ekonomickej integrácie migrantov, ktoré by Bulharsko ako členský štát EÚ malo uplatňovať. Oba tieto aspekty migrácie odhaľujú priame a nepriame väzby na Globálne ciele a zodpovedajúce národné ciele. Aktuálny dokument „Bulharsko a dimenzie ekonomickej migrácie“ (pripravený bulharským BPID ako súčasť projektu Globálne ciele a migrácia) stručne predstavuje národný kontext, rozpracováva výzvy špecifické tejto krajiny. Tiež richádza s niekoľkými konkrétnymi odporúčaniami na znižovanie nerovnosti a lepšie s využitím výhod, vyplývajúcich z migrácie v kontexte SDGs. Viac tu.

  • Background document: Bulgaria’s long road on the implementation of SDGs – progress and challenges

Bulharsko pracuje na realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a hlavné horizonty tohto napĺňania sú načrtnuté v Národnom rozvojovom programe: Bulharsko 2030. Dokument definuje tri strategické národné ciele: 1.) zrýchlený ekonomický rozvoj, 2.) demografický rozmach, 3.) znižovanie nerovností. Bulharsko registruje značný potenciál a zároveň jasnú potrebu dobiehania zvyšných členských štátov EÚ v implementácii Agendy 2030. V roku 2019 patrilo krajine 26. miesto z 28 členských štátov EÚ, pokiaľ ide o plnenie Globálnych cieľov. Tento dokument z dielne BPID reflektuje napredovanie v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja s prihliadnutím na tému migrácie. Viac tu.

III. Talianska federácia kresťanských organizácií FOCSIV

  • The Background paper on Migration and climate change

V posledných rokoch sa naša pozornosť orientuje na pohyb ľudí v dôsledku dopadov a dosahov zmeny klímy. Riziká, spojené s klímou a klimatickou zmenou sú čoraz častejšie a viac intenzívne, preto sa tiež menia vzory a štruktúra ľudských sídiel. V nasledujúcej publikácii nájdete odpovede na otázky, ako hovoriť o ľuďoch, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v súvislosti s prírodnými katastrofami, spôsobenými alebo zosilnenými zmenou klímy. Dozviete sa tiež, aké sú hnacie sily migrácie, zosilnené práve zmenou klímy. V publikácii sú tiež uvedené konkrétne typy rozvojovej spolupráce sú financované Európskou úniou v rámci snáh o riešenie týchto výziev, ako aj konkrétne politiky. Viac už v samotnom dokumente tu.

  • The Background paper on Social inclusion of migrants in Europe

Migrácia je globálny fenomén, ktorý má významný vplyv na životy mnohých ľudí, či už v krajinách pôvodu, v tranzitnej alebo cieľovej destinácii. Ak je migrácia zle riadená, môže značne zaťažiť miestne kontexty, najmä v hostiteľských komunitách. Naopak, v inkluzívnych spoločnostiach, v ktorých každý jednotlivec či jednotlivkyňa (s právami aj zodpovednosťami) zohráva svoju aktívnu úlohu, môže migrácia zlepšiť hospodárske a sociálne podmienky miestnych spoločenstiev, ako v krajinách pôvodu, tak aj v cieľových krajinách. Tento dokument ponúka dáta a informácie o príchode migrantov a migrantiek do Európy a ich problémoch so sociálnym začlenením. Naznačuje aj opatrenia a projekty na zlepšenie sociálneho fungovania s ohľadom na Ciele trvalo udržateľného rozvoja. Viac v dokumente tu.

  • The Background paper on Gender and Migration

Z dokumentu s názvom ‚Gender and Migration‘ z dielne Focsiv sa dozvedáme o príčinách a výzvach migrácie žien, ako aj o osvedčených postupoch v rámci EÚ a Talianska. Globálny cieľ č. 5 má za úlohu „dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat“. Je úzko spojený s Globálnym cieľom č. 8 Agendy 2030, ktorého zámerom je zasa „podpora trvalo udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých“. Najmä jeho podcieľ 8.8 sa týka ochranu pracovných práv a podpory bezpečného pracovného prostredia pre všetkých pracujúcich, vrátane migrujúcich pracovníkov a pracovníčok“. V štúdii sa tiež spomína svetová dohoda o migrácii – ‚Global compact for migration‘, prijatá v roku 2018, ktorá predstavuje veľkú príležitosť na zabezpečenie toho, aby vlády v oblasti migrácie prispeli k dosiahnutiu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien aj dievčat v súlade práve so spomínaným Globálnym cieľom č. 5. Viac k prečítaniu tu.

  • The Background paper on Migration in third countries: the Jordanian case

Venujeme sa aj ďalším aktuálnym globálnym výzvam, ako napríklad téme migrácie z pohľadu Globálnych cieľov. Vedeli ste, že sýrska kríza trvá deväť rokov a z vlastného obyvateľstva stvorila už 5 miliónov utekajúcich? Sýrskych utekajúcich v Jordánsku je už 1,34 milióna, čo je obrovské číslo v pomere k počtu jordánskeho obyvateľstva. V rámci nášho projektu ‘Globálne ciele a Migrácia’, ako aj kampane ‘Tváre migrácie’, financovaného EÚ z programu DEAR, bol zámerne vytvorený tento materiál s názvom ‚Migration in third countries: the Jordanian case‘ z dielne partnera Focsiv. Keďže niektoré naše členské organizácie sa venujú pomoci na Strednom východe, prípadová štúdia o situácii v Jordánsku bude určite podnetným zdrojom informácií. Dozviete sa v ňom viac o prijímaní utečencov a utečeniek v Jordánsku, o ich problémoch s prístupom k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, ale aj o projektoch EÚ v krajine. Viac tu.

  • The Global Compact on Migration: a worldwide opportunity for a common governance of migrations

V tomto dramatickom období, vyvolanom šírením koronavírusu, musíme mať stále na zreteli aj potrebu: rozumne riadiť migráciu. Utekajúci ľudia (pred vojnami a vykorisťovaním) naďalej prichádzajú do EÚ a sú zadržiavaní na hraniciach Grécka a Turecka. Jednotlivé európske vlády budú musieť vziať do úvahy potrebu podpísať globálnu dohodu o migrácii / the Global Compact on Migration. Tento dokument z dielne FOCSIV predstavuje bližšie práve túto globálnu dohodu, jej 23 cieľov, ako aj úlohu Európskej únie v nej a konkrétne projekty rozvojovej spolupráce v oblasti migrácie. Viac v dokumente tu.

  • Migration and development: the Italian cooperation efforts

Nová publikácia z dielne talianskej organizácie FOCSIV predstavuje väzby medzi migráciou a rozvojom podľa cieľov trvalo udržateľného rozvoja a globálnych kompaktných rámcov. Ďalej ponúka krátky prehľad hlavnej literatúry o tematických prepojeniach a spoluprácu EÚ v tejto oblasti, ako aj úsilie organizácií v rámci talianskej rozvojovej spolupráce. V dokumente tiež nájdete kritiku organizácií občianskej spoločnosti voči politikám EÚ a členských krajín. Viac tu.

  • COVID-19 and migration: perceptions from some EU member states (BackGround document)

Prepuknutie a šírenie koronavírusu od začiatku februára 2020 zasiahlo v Európe mnoho sektorov každodenného života: od hospodárstva cez verejné služby, až po medziľudské vzťahy a slobodu pohybu. Pandémia má však okrem alarmujúcich čísel a ekonomických dôsledkov aj vážny dosah na zraniteľné spoločenstvá, predovšetkým na migrantov a migrantky. Dôsledky pandémie na migrujúce a utečenecké komunity sa týkajú ako krajín tranzitu, tak aj krajín príchodu. Viac informácií o vplyve pandémie na problematiku migrácie v EÚ (s prihliadnutín najmä na Taliansko) nájdete v publikácii z dielne FOCSIV s názvom ‘COVID-19 and migration: perceptions from some EU member states (BackGround document)’. Stiahnuť a prečítať si ju možno v angličtine tu.

  • Migration and Conflict. The case of Libya. (BackGround document)

Nový dokument sa zaoberá veľmi citlivou a komplikovanou otázkou – problematikou migrácie z Líbye. Tá je v skutočnosti spôsobená konfliktom veľkých hospodárskych a geopolitických záujmov, ktorý medzinárodné spoločenstvo nie je schopné upokojiť, zmierniť. V tejto ťažko riešiteľnej situácii sa talianska vláda dohodla s Európskou úniou na zastavení obchodovania s migrantmi, čím sa však vystavila vydieraniu líbyjských milícií a posielaniu migrantov späť do zadržiavacích centier, kde sú mučení. Dokument opisuje celú situáciu a žiada dodržiavanie ľudských práv tu.

  • The Master gang system in Italy (case study report)

Veľké gangy (tzv. caporalato) každoročne bez morálnych zábran využívajú a zneužívajú na poľnohospodárskych poliach, ako aj v ďalších oblastiach agropodnikania a distribúcie plodín desaťtisíce migrantov. Tí pracujú od rána do večera za plácu pár eur, žijú v nedôstojných podmienkach – v chudobných štvrtiach bez hygienických zariadení. Európska únia a jej členské štáty vyzývajú k zastaveniu novodobého otroctva. Vykorisťovanie migrantov je preto témou prípadovej štúdie z dielne FOCSIV v rámci projektu ‘Globálne ciele a migrácie‘, ktorú si môžete stiahnuť tu.

IV. Grécka ActionAid Hellas:

  • Case study: From global to local: Migration as an opportunity for sustainable cities and communities

Prípadová štúdia ‚Od globálnej k lokálnej: Migrácia ako príležitosť pre trvalo udržateľné mestá a komunity‘ zdôrazňuje prepojenie medzi migráciou a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja s osobitným dôrazom na pozitívny vplyv integrácie utečeniek a migrantiek v Grécku. Agenda 2030 rozoznáva a vyzdvihuje pozitívny vplyv migrácie na inkluzívnu produkciu a ekonomický rozvoj, ako aj na trvalo udržateľný rozvoj. Viac si môžete prečítať v štúdii tu.

  • Policy Brief: Migration through the lens of gender in the 2030 Agenda 

Táto štúdia analyzuje tri kľúčové piliere, ktoré je potrebné posilniť, aby sa uľahčila integrácia migrantov, migrantiek a utečencov, utečeniek do gréckej spoločnosti. Boj proti násiliu a zároveň formovanie holistického rámca podpory, zabezpečenie rovnakých príležitostí pre účasť na hospodárskom živote a nakoniec riešenie aj boj proti xenofóbii či rasizmu sú jedným z kľúčových prvkov úspešného integračného procesu. Analýza nazerá na migráciu a integráciu cez optiku Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá je založená na princípe ľudskoprávneho prístupu (HRBA). Zásady inkluzívnosti a nediskriminácie sú základom realizácie hlavného cieľa Agendy 2030 „nenechať nikoho na okraji spoločnosti, nezabudnúť na nikoho“. Viac si môžete prečítať v štúdii tu.

  • The Bahar project: Many recipes, one city

Kniha ‘The Bahar project: Many recipes, one city’, ktorá predstavuje dvanásť receptov na pokrmy z rôznych kútov sveta. Zozbierali ich ženy gréckeho pôvodu, ale aj utečenky či migrantky, žijúce v rôznych štvrtiach gréckeho mesta Atény (Kolonos, Ampelokipi, Kypseli). Cez komunitné varenie tieto ženy vyrozprávali svoje príbehy, spoznávali nové kultúry, zabavili sa, aj ochutnali nové chute. Knižka vychádza pod taktovkou organizácie Athens Coordination Centre for Refugee and Migrant issues (ACCMR) a s podporou ActionAid Hellas. Stiahnuť a prečítať si ju možno v angličtine tu.

  • SDGs and Migration in Greece

Napriek skutočnosti, že Grécko bolo vždy považované za prijímajúcu krajinu pre svoju geografickú polohu, nikdy neinvestovalo do sformovania a prijímania konkrétnych imigračných politík v rámci gréckej spoločnosti. Zvýšený počet prichádzajúcich migrantov od roku 2015 ešte zvýšil túto potrebu, pretože integrácia do gréckej spoločnosti zostala nedostatočná. Politický dokument ‚SDGs and Migration in Greece’ je založený na zisteniach správy s názvom ‚Migration as a basic element of sustainable development’ a predstavuje kroky, ktoré Grécko podniklo na dosiahnutie Globálnych cieľov v rámci Stratégie OSN / Agendy 2030. Viac si možno prečítať tu.

  • The challenges of the 2030 Agenda: Migration as a basic element of sustainable development

V záujme prispôsobenia 17 Globálnych cieľov gréckym potrebám a okolnostiam vykonalo Grécko v roku 2017 mapovanie, v ktorom si stanovilo 8 národných priorít s dôrazom na boj proti nezamestnanosti (najmä u mladých ľudí a žien), znižovanie sociálnych nerovností, presadzovanie rodovej rovnosti a podporu sociálneho začlenenia migrantov a iných zraniteľných skupín. Agenda 2030 po prvý raz uznáva a integruje migráciu ako základný prvok rozvoja, pričom s migrantmi a utečencami zaobchádza nielen ako so zraniteľnou skupinou, ale aj ako s faktorom ekonomického rastu. Napriek politickej proiritizácii agendy dlhotrvajúca hospodárska kríza v Grécku zabránila dosahovaniu týchto cieľov. Správa ‚The challenges of the 2030 Agenda: Migration as a basic element of sustainable development’ z dielne ActionAid Hellas predstavuje kroky Grécka k dosiahnutiu Globálnych cieľov a Agendy 2030. Viac si možno prečítať tu.

V. Slovinský Povod:

  • Background Paper: Forced migration at the intersection of development cooperation and refugee admissions in Europe

Podľa SDG indexu sa Slovinsko radí na 12. miesto spomedzi 162 krajín s najlepším výkonom pri odstraňovaní extrémnej chudoby a v prístupe k čistým zdrojom energie. V oblasti opatrení, zameraných na odstránenie hladu, zabezpečenia trvalo udržateľnej výroby a spotreby, ako aj opatrení na boj proti následkom zmeny klímy a zachovanie morských a vodných zdrojov stále existujú určité výzvy. Štúdia sa tiež zaoberá kľúčovými strategickými otázkami, ako je nútená migrácia. Viac v štúdii na tému nútenej migrácie a riešenia problematiky cez rozvojovú spoluprácu a prijímanie utečencov, utečeniek v Európe tu.

  • Policy Paper: Forced migration at the intersection of development cooperation and refugee admissions in Europe

V záujme plnohodnotného napĺňania cieľov Agendy 2030 a zásady „Nezanechať nikoho na okraji, nezabudnúť na nikoho“, ako aj napĺňania globálneho cieľa 10.7 (umožniť bezpečnú, pravidelnú a zodpovednú migráciu a mobilitu ľudí, prostredníctvom vykonávania plánovaných a dobre riadených migračných politík), EÚ a jej členské štáty by mali posilniť svoj záväzok, týkajúci sa presídlenia utečencov a utečeniek. Zvýšením počtu prijímaných utečencov a utečeniek prostredníctvom európskeho programu presídlenia EÚ a jej členské štáty by mali opätovne potvrdiť svoj záväzok a vedúce postavenie pri presadzovaní všeobecných ľudských práv a dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja pre všetkých bez rozdielu. Viac v návrhu opatrení na tému nútenej migrácie a riešenia problematiky cez rozvojovú spoluprácu a prijímanie utečencov, utečeniek v Európe tu.

  • A Case Study – “What if it were us?” Tackling Forced Displacement trends: Slovenia and Refugee Admissions

V reakcii na zvýšený počet utečencov, utečeniek a migrantov, migrantiek, prichádzajúcich do Európy v rokoch 2015 až 2016 (počas tzv. utečeneckej krízy) sa Slovinsko zaviazalo premiestniť 218 osôb z Talianska, 349 osôb z Grécka a presídliť 20 osôb z tretích krajín v rámci schémy EÚ, týkajúcej sa premiestnenia a presídlenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu a utečencov, utečeniek. Slovinsko podniklo prvé kroky, čím zareagovali na rastúce trendy v oblasti núteného vysídľovania. Slovinská vláda sa v rámci migračnej stratégie zaviazala podporovať právne cesty a bezpečné spôsoby presunu osôb, ktoré potrebujú ochranu, a to aj prostredníctvom tzv. resettlementu. Zvýšením počtu prijímaných utečencov, utečeniek prostredníctvom tzv. resettlement program by Slovinsko opätovne potvrdilo svoj záväzok podporovať všeobecné ľudské práva a presadzovať trvalo udržateľný rozvoj pre všetkých bez rozdielu. Pretože: „čo ak by sme to boli my, čo keby sa to týkalo nabudúce práve nás?“ Viac v prípadovej štúdii k prijímaniu utečencov, utečeniek v Slovinsku a Európe tu.

  • Migrants and Refugees in Slovenia 2020(Agenda 2030 and Migration – Report)

V roku 2019 slovinská vláda narýchlo pripravila a prijala Stratégiu v oblasti migrácie, ktorá sa vzťahuje nielen na oblasti ekonomickej migrácie a medzinárodnej ochrany, ale aj na oblasť integrácie, najmä z dôvodu tzv. nelegálnej migrácie „pochádzajúcej z Balkánu“. Konečný produkt obsahuje diskurz ministerstva vnútra, pričom sa „kladie veľký dôraz na nelegálnu migráciu, otázky bezpečnosti, ochranu hraníc a azylové postupy, zatiaľ čo väčšina migrácií v Slovinsku skutočne predstavuje zdokumentované ekonomické migrácie.“ V Slovinsku sa však objavujú a pohybujú migranti a migrantky „z dôvodu zamestnania a zlúčenia rodiny“, a nie z dôvodu žiadostí o medzinárodnú ochranu. Stratégia priamo odkazuje na Agendu 2030 a napĺňanie SDGs. Viac sa dočítate v dokumente „Migranti a utečenci v Slovinsku 2020“ (Agenda 2030 a migrácia – report), ktorý pripravila slovinská organizácia Povod v rámci projektu Globálne ciele a migrácia, podporeného z prostriedkov EÚ v rámci programu DEAR. Viac tu.

VI. Belgická Global Call to Action Against Poverty:

VII. Slovenská platforma rozvojových organizácií Ambrela:

  • BACKGROUND PAPER: Development Cooperation and its Impact on Migration Flows

Ak vás zaujíma prepojenie medzi rozvojovou spoluprácou a migráciou, ako aj vplyv rozvojovej politiky na riešenie a riadenie migrácie – začítajte sa do prvej štúdie z dielne našej Ambrely v spolupráci s BPI. V publikovanom materiále autorka porovnáva vplyv remitenciía oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na kontrolu migrácie, zároveň opisuje model tzv. humanitárneho militarizmu. Tiež poukazuje na postavenie Slovenskej republiky v kontexte migrácie. Materiál si možno stiahnuť a prečítať v angličtine tu a v slovenčine tu.

  • CASE STUDY: Activities of Slovak Development Volunteers in Places Affected by Migration / Pôsobenie slovenských rozvojových dobrovoľníkov a dobrovoľníčok v oblastiach ovplyvnených migráciou

Prípadová štúdia prezentuje pozitívne príklady slovenskej dobrovoľníckej praxe a ich dosahy na komunity – na konkrétnom príklade našej členskej organizácie: ADRA Slovensko. V publikácii zobrazené dobrovoľníčky Veronika Zimová a Anna Hruboňová, ako aj dobrovoľník Martin Pavelka, boli pre svoje pôsobenie v zahraničí sami migrantmi a možno ich považovať za mladých ambasádorov našej kampane ‚Tváre migrácie‘. Viac už v samotnej štúdii k stiahnutiu a prečítaniu v slovenčine tu a v angličtine tu.

  • CASE STUDY: Examples of Humanitarian Aid Projects of Slovak Organisations in Lebanon / Príklady projektov humanitárnej pomoci slovenských organizácií v Libanone

Libanon hostí najviac utečencov a utečeniek na svete v pomere k svojej populácii (každý siedmy obyvateľ je utečenec alebo utečenka). Ako to, že sa malá blízkovýchodná krajina doteraz nerozpadla? Ako životné podmienky domácej i utečeneckej komunity v Libanone, zaťaženej už aj tak ekonomickou krízou, zhorší pandémia koronavírusu a ako na ňu reagujú humanitárne a rozvojové organizácie? Slovenskú intervenciu zo strany členov Platformy rozvojových organizácií Ambrela (menovite: ADRA Slovensko, Človek v ohrození, Zdravotnícka humanitárna organizácia MAGNA a Slovenská katolícka charita) predstavujeme v nasledujúcej štúdii – v slovenčine tu a v angličtine tu.

Viac o projekte možno nájsť na stránke Ambrely tu: https://ambrela.org/projekty/globalne-ciele-a-migracia/

Poznámka: Projekt ‚SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU’ je financovaný z programu Európskej únie pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia (DEAR). 

Meňme svet spolu

Zistite viac o našich projektoch

Zobraziť viac

Partneri a Donori

Európska únia
SlovakAid
Faces of Migration
DEAR