FoM Publications / Publikácie projektu ‚Globálne ciele a migrácia‘
Projekt ‚Globálne ciele a migrácia‘ (SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU)‚ ako aj kampaň ‚Tváre migrácie‘ (Faces of Migration – FoM), ktorého je naša Ambrela za Slovensko súčasťou, spustilo v roku 2019 sedem mimovládnych organizácií zo siedmich európskych krajín. Projekt realizujeme za finančnej podpory Európskej komisie v rámci programu Development Education and Awarness Raising (DEAR).
Tu sú ich vytvorené a publikované výstupy – analýzy fenoménu migrácie a rozvoja (‚background papers‘, ‚policy papers‘, ‚case studies‘ a ‚reports‘ i ‚toolkits‘) z lokálneho i globálneho, národného i európskeho uhlu pohľadu:
Ak vás zaujíma prepojenie medzi rozvojovou spoluprácou a migráciou, ako aj vplyv rozvojovej politiky na riešenie a riadenie migrácie – začítajte sa do prvej štúdie z dielne našej Ambrely v spolupráci s BPI. V publikovanom materiále autorka porovnáva vplyv remitenciía oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na kontrolu migrácie, zároveň opisuje model tzv. humanitárneho militarizmu. Tiež poukazuje na postavenie Slovenskej republiky v kontexte migrácie. Materiál si možno stiahnuť a prečítať v angličtine tu a v slovenčine tu.
Prípadová štúdia prezentuje pozitívne príklady slovenskej dobrovoľníckej praxe a ich dosahy na komunity – na konkrétnom príklade našej členskej organizácie: ADRA Slovensko. V publikácii zobrazené dobrovoľníčky Veronika Zimová a Anna Hruboňová, ako aj dobrovoľník Martin Pavelka, boli pre svoje pôsobenie v zahraničí sami migrantmi a možno ich považovať za mladých ambasádorov našej kampane ‚Tváre migrácie‘. Viac už v samotnej štúdii k stiahnutiu a prečítaniu v slovenčine tu a v angličtine tu.
Libanon hostí najviac utečencov a utečeniek na svete v pomere k svojej populácii (každý siedmy obyvateľ je utečenec alebo utečenka). Ako to, že sa malá blízkovýchodná krajina doteraz nerozpadla? Ako životné podmienky domácej i utečeneckej komunity v Libanone, zaťaženej už aj tak ekonomickou krízou, zhorší pandémia koronavírusu a ako na ňu reagujú humanitárne a rozvojové organizácie? Slovenskú intervenciu zo strany členov Platformy rozvojových organizácií Ambrela (menovite: ADRA Slovensko, Človek v ohrození, Zdravotnícka humanitárna organizácia MAGNA a Slovenská katolícka charita) predstavujeme v nasledujúcej štúdii – v slovenčine tu a v angličtine tu.
Migrácia je dnes vysoko polarizujúca téma, ktorá rozdeľuje spoločnosti a politickým kandidátom vyhráva, respektíve prehráva volebné súboje. Sama osebe nie je „problém“, ktorý je potrebné vyriešiť, a nie je ani „riešením“ pre iné problémy, ktoré už máme. Čo je naopak potrebné, sú politické a legislatívne štruktúry, ktoré vytvárajú efektívne nástroje na riadenie migrácie tak, aby bola čo najviac prospešná pre všetky zúčastnené strany. Nedostatky v tejto oblasti sú zrejmé – a vedú nielen k negatívnym politickým a ekonomickým dopadom v krajinách pôvodu a cieľa, ale prinášajú aj ľudské utrpenie na úrovni jednotlivých migrantov a ich rodín. Viac v dokumente ‚Deficit riadenia migrácie – a dôsledky, ktoré z neho plynú‘ v slovenčine tu a v angličtine tu.
Migrácia je jav, ktorý sprevádza ľudstvo už od nepamäti. Špecifický typ migrácie predstavuje tzv. odliv mozgov alebo brain drain, kedy ide o migráciu vzdelanej časti obyvateľstva. Dôsledky odlivu mozgov sú odlišné pre krajinu pôvodu a cieľový štát. Zatiaľ čo hostiteľská krajina zo vzdelaných migrantov a migrantiek jednoznačne benefituje, materská krajina emigráciou kvalifikovaných osôb stráca ľudský kapitál, ktorý považujeme za jeden z predpokladov rozvoja. Ako to vyzerá s odlivom mozgov z nízkopríjmových krajín do SR, sa dozviete v tomto dokumente – v slovenčine tu a v angličtine tu.
V monitorovacej správe Ambrely v oblasti migrácie s ohľadom na priority Agendy 2030 v SR sa dočítate viac o sociálnom, ekonomickom a politickom začleňovaní migrantov a migrantiek v SR v sledovanom období, ako aj o regularizovanom príchode migrantov a migrantiek z tretích krajín do SR. Osobitná časť je venovaná téme rozvojovej, resp. humanitárnej pomoci v prepojení na migráciu. Humanitárne a posthumanitárne projekty SlovakAid riešia takmer výlučne pomoc utečencom a utečenkám (Libanon), vnútorne vysídleným osobám (Sýria, Ukrajina, Južný Sudán) alebo tzv. navrátilcom (Irak). Pokiaľ ide o rozvojovú spoluprácu, SR sa angažuje najmä v Keni s cieľom prispieť k zníženiu vysídľovania vidieckych oblastí a migrácie do miest. Viac k prečítaniu v slovenčine tu a v angličtine tu.
V dokumente sa autor zaoberá motívmi pôsobenia SR v regióne Blízkeho východu a stručne predstavujeme vývin najmä humanitárnej situácie v Libanone, Iraku a Sýrii k jari 2021. Štúdia pokračuje analýzou doterajších krokov slovenskej diplomacie na pozadí strategických dokumentov a vyhlásení, vrátane stručnej reflexie k dosahom globálnej pandémie covidu-19. Nasleduje krátke porovnanie prístupov zo strany donorov, veľkosťou podobných SR. V závere načrtáva štyri možné scenáre ďalšieho vývinu oficiálnej rozvojovej spolupráce (ODA) SR na Blízkom východe. Viac k prečítaniu v slovenčine tu a v agličtine tu.
Tento dokument sa týka konkrétneho pôsobenia slovenských mimovládnych organizácií v regióne a ich aktuálnych výziev pri poskytovaní humanitárnej pomoci obyvateľstvu, ako aj návrhov na zlepšenie systému implementovania projektov (pre donora a ďalších stakeholderov). Informácie, uvedené v tomto dokumente, sa opierajú o analýzu výstupov diskusie vo fokusovej skupine (FGD) zo dňa 16. júla 2020 s názvom ‚Adaptation of Slovak NGOs and their Partners operating in the Middle East to the COVID-19 situation‘. Viac k prečítaniu v slovenčine tu a v angličtine tu.
Mapovanie a reportovanie dosahu dobrovoľníckych projektov poskytuje zapojeným stranám príležitosť na sebareflexiu a zlepšenie celého manažmentu dobrovoľníctva. Vhodný spôsob merania a hodnotenia takéhoto príspevku v prepojení na Globálne ciele sa však stále hľadá. Pomocnú ruku podáva International Forum for Volunteering in Development s novou online platformou z jesene 2021. Na preukázanie prínosov dobrovoľníctva pre medzinárodný rozvoj sa totiž uskutočnilo stále málo výskumov. V SR sa prvý takýto výskum, zameraný aj na motiváciu a prispievanie vysielajúcich organizácií k napĺňaniu Agendy 2030, realizoval Dr. Boženou Markovič Baluchovou túto jar 2021. Viac k prečítaniu v slovenčine tu a v angličtine tu.
AidWatch je správa, v ktorej naša Ambrela každoročne opisuje a hodnotí systém oficiálnej rozvojovej spolupráce – ODA SR v uplynulom roku. Ponúka tak unikátny a kritický pohľad, ale aj odporúčania pre oblasť rozvojovej spolupráce a globálneho vzdelávania zo strany občianskej spoločnosti. Upozorňujeme v ňom napríklad na to, že SR prispela na ODA SR sumou 124,5 mil. eur. Skutočný objem (po odpustení dlhu Srbsku a Somálsku) bol však iba 104,6 mil. eur a podiel na HND predstavoval 0,12 %. SR sa tak stále nepriblížila k svojmu medzinárodnému záväzku vynaložiť 0,33 % HND na rozvojovú spoluprácu. Viac k prečítaniu v slovenčine tu.
Kampaňový manuál slúži ako základný nástroj na budovanie kapacít jednotlivcov, jednotlivkýň a občianskej spoločnosti. Hlavným cieľom je poskytnúť nástroje a inšpiráciu, ktoré podporia miestne aktivity, vedúce k trvalo udržateľnému rozvoju. Najmä také činnosti, ktoré podporia cieľ Agendy 2030 „nikto nezostane pozadu“ – teda nenechať nikoho na okraji záujmu spoločnosti. Viac k prečítaniu v angličtine tu a v slovenčine tu.
Päť slovenských mimovládok (eRko – Dobrá novina, Nadácia Integra, Slovenská katolícka charita, SAVIO a Mary’s Meals Slovensko) spolu s platformou Ambrela prostredníctvom svojich miestnych partnerov priamo v Tigraji zhoršujúcu sa situáciu v Etiópii pozorne sledovalo. V marci 2021 popri svojich prebiehajúcich rozvojových a humanitárnych projektoch, založilo iniciatívu Spolu pre Etiópiu spolu s osvetovou a fundraisingovou kampaňou, a následne spustilo verejnú zbierku pomoci etiópskemu ľudu. O tom, prečo iniciatíva vznikla, ako kampaň prebiehala v SR, čo sa za rok konfliktu podarilo charitatívnym organizáciám v teréne urobiť, aj akú mala iniciatíva odozvu u médií či verejnosti, sa možno viac dočítať v prípadovej štúdii z decembra 2021, ktorú pre Ambrelu napísala Dr. Boba Markovič Baluchová. Viac k prečítaniu – v slovenčine tu a v angličtine tu.
Tento rok uzatvárame trojročný projekt ‘Globálne ciele a migrácia‘, podporený EÚ cez program DEAR, a v rámci neho aj osvetovú kampaň ‘Tváre migrácie‘. Jej cieľom je rozšíriť povedomie Slovákov a Sloveniek o dôvodoch a spôsoboch migrácie (najmä tej nútenej) optikou medzinárodného rozvoja, a cez príbehy konkrétnych ľudí z cudziny vysvetliť nášmu obyvateľstvu, čo zažívajú ľudia na úteku pred vojnou a prečo im treba pomôcť. Tento ‘media kit‘ má za úlohu oboznámiť pracovníkov a pracovníčky médií, ale aj manažérov a manažérky komunikácie v partnerských organizáciách, o aktivitách, výstupoch a prípadných úspechoch spomínaného trojročného projektu Ambrely a osvetovej kampane Tváre migrácie. Viac k stiahnutiu a prečítaniu v samotnom media kite tu.
Cieľom našej osvetovej kampane ‘Tváre migrácie‘ v rámci projektu Globálne ciele a migrácia je rozšíriť povedomie Slovákov a Sloveniek o rôznorodosti, tolerancii a tiež vysvetliť dôvody i výhody spolunažívania ľudí z odlišných kultúr cez konkrétne životné príbehy. Musíme tiež nahlas hovoriť o dôvodoch aj spôsoboch migrácie (prevažne tej nútenej) a ukázať, čo zažívajú ľudia na úteku pred vojnou a prečo im treba pomôcť. Od konca februára, kedy začala ruská vojenská invázia na Ukrajine, sa téme utečenectva nedá vyhnúť – pýtajú sa na ňu deti a mladí doma i v škole – na čo musíme vhodne zareagovať. Aj preto vznikol v marci náš materiál pre školy: ‚edu kit’ s podporou EÚ cez program DEAR. K stiahnutiu a prečítaniu je tu.
Diakonie ČCE v materiále krátko sumarizuje históriu a vývoj tejto imigrácie do niekdajšieho Československa v 20. storočí a ďalej sa zameriava na súčasné výzvy blízkovýchodnej prisťahovaleckej komunity v ČR so zreteľom k miere ich integrácie, aktivitám aj mediálnemu obrazu. Práve téme migrácie osôb z Blízkého východu do EÚ sa počas tzv. utečeneckej krízy v roku 2015 dostalo až neprimeranej mediálnej pozornosti. Viac tu.
Komunitné centrum Tahaddi v južnom Bejrúte bolo založené v 90. rokoch v jednej z chudobných štvrtí mesta (Hay el Gharbeh), a bolo vtedy primárne obývané palestínskymi utečencami a Libanoncami, vysídlenými v čase občianskej vojny. Dnes v ňom pobývajú utečenci a utečenky zo Sýrie. Diakonia ČCE v ňom realizuje projekty rozvojovej spolupráce posledné tri roky. Viac v prípadovej štúdii tu.
V súvislosti s tzv. európskou utečeneckou krízou v roku 2015 sa vyvinul silne negatívny postoj všeobecnej verejnosti v Českej republike k migrácii, a to najmä k migrácii zo Stredného východu. To vyplýva aj z prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), podľa ktorého je 81% českej verejnosti stále proti prijímaniu utečencov na Blízkom východe. Tento postoj ovplyvňuje správanie a rétoriku politikov, ktorí hľadajú voličov, čo možno pozorovať napríklad v odmietnutí prijatia detí a mládeže z utečeneckých táborov v Grécku. Viac tu.
Zraniteľné skupiny obyvateľstva nízkopríjmových krajín sa nedokážu pre mnohé Ďalšie prekážky a výzvy adaptovať na negatívne dosahy zmeny klímy. Potom sa environmentálna migrácia javí ako ich jediná možnosť alebo stratégia prežitia. Tá sa v najbližších desaťročiach ešte zintenzívni. Posledné odhady ukazujú, že do roku 2050 zmena klímy donúti k vnútornej migrácii až 143 miliónov ľudí. Zvyšovanie hladiny mora postihne 190 miliónov ľudí v prípade nižších emisií skleníkových plynov alebo 630 miliónov ľudí v prípade vyšších emisií skleníkových plynov. Obe čísla sú však alarmujúce. Ďalšie odhady sa dozviete v prípadovej štúdii – v češtine tu a v angličtine tu.
Od roku 2015, kedy bolo celosvetovo prijatých 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs) s mottom „nikto by nemal zostať pozadu“ (nikoho nenechať napospas osudu), sa potvrdilo, že pokrývajú rôzne náročné problémy a vymedzujú nielen spoločné smerovanie, ale nastavujú aj prostriedky, ktoré môžu účastnícke krajiny využiť pri dosahovaní optimálnych výsledkov do roku 2030. Toto zhrnutie je založené na záveroch správy ‚Migrácia ako základný prvok trvalo udržateľného rozvoja. Výzvy pre Agendu 2030‘ z dielne člena konzorcia nášho projektu Globálne ciele a migrácia. Viac v politickom dokumente tu.
Diakonie ČCE prináša príbehy migrantov a utečencov a upozorňuje na nerovnosti, pre ktoré štátne hranice nie sú prekážkou. Verí, že udržateľný svet pre všetkých možno postaviť a dosiahnuť práve plnením Cieľov udržateľného rozvoja. Diakonie pracuje s novinármi a novinárkami, politikmi aj verejnosťou. Práve pre nich zostavila sumár organizácií, ktoré sa témou migrácie a integrácie v ČR zapodievajú. Viac tu.
Dokument ‚Riadenie integrácie migrantov v ČR: Monitorovacia správa o plnení Agendy 2030 v súvislosti s migráciou‘ opisuje slabé a silné stránky migračnej a integračnej politiky v Českej republike v rokoch 2015 až 2019. Je správa rozdelená do piatich kapitol, ktoré prinášajú zhrnutie vývoja a najdôležitejších zmien v súvislosti s právami migrantov, migrantiek a ich sociálnym začlenením, dostupnosťou vzdelania a zdravotnej starostlivosti, ako aj politickým angažovaním, integráciou na trhu práce, rozvojovou spoluprácou a rovnosťou mužov a žien. V českom jazyku ju nájdete tu a v angličtine tu.
Dokument s názvom ‚Progres v plnení Cieľov udržateľného rozvoja súvisiacich s migráciou v Českej republike‘ sumarizuje závery správy ‚Riadenie integrácie migrantov v ČR: Monitorovacia správa o plnení Agendy 2030 v súvislosti s migráciou‘. České inštitúcie zhromažďujú o imigrantoch a imigrantkách značné množstvo údajov, chýbajú ale mechanizmy k centralizácii, rozčleneniu a porovnávaniu všetkých dát, získaných rôznymi vládnymi zložkami. Včasné, spoľahlivé a porovnateľné dáta, členené podľa migračného statusu, sú pre národné politiky absolútne nevyhnutné – pri navrhovaní akčných plánov na riešenie problémov, súvisiacich s migráciou a integráciou. Viac k prečítaniu v spomínanom politickom dokumente v čestine tu a v angličtine tu.
Údaje o Bulharsku naznačujú, že v roku 2019 bol celkový počet zahraničných migrantov a migrantiek v tejto krajine 168,5 tisíc, pričom utečencov a utečeniek bolo z tohto čísla 21,8 tisíc. Bulharsko je väčšinou tranzitnou krajinou pre žiadateľov o azyl a 80 – 90% žiadateľov o ochranu v Bulharsku pokračuje ďalej do západnej Európy alebo aspoň má takéto plány. Tieto a ďalšie údaje na tému migrácie budú slúžiť na zlepšenie integračnej politiky utečencov a migrantov v krajine. Viac v publikácii ‚Migrácia a Globálne ciele‘ od partnerskej organizácie BPID tu.
Účelom tohto dokumentu je zvýšiť povedomie zástupcov mimovládnych organizácií, médií, tvorcov politiky na vnútroštátnej a miestnej úrovni o prepojení medzi plnením cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a výzvami, súvisiacimi s medzinárodnou migráciou. V rámci osvety i advokácie v oblasti migrácie funguje úspešne Bulharská rada pre utečencov a migráciu (BCRM) – ako združenie občianských spoločností, advokačná i lobistická platforma, riešiaca získavanie finančných prostriedkov na ochranu, prijímanie a integráciu utečencov a migrantov v Bulharsku. Viac v politickom dokumente z dielne BPID ‚Globálne ciele a migrácia‘ tu.
Migračné trendy v Bulharsku sa naďalej vyznačujú jednoznačným emigračným vzorom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou pracovnej mobility v Európskej únii. Zároveň rastie význam národných politík a opatrení, týkajúcich sa prisťahovalectva, ako aj sociálnej a ekonomickej integrácie migrantov, ktoré by Bulharsko ako členský štát EÚ malo uplatňovať. Oba tieto aspekty migrácie odhaľujú priame a nepriame väzby na Globálne ciele a zodpovedajúce národné ciele. Aktuálny dokument „Bulharsko a dimenzie ekonomickej migrácie“ (pripravený bulharským BPID ako súčasť projektu Globálne ciele a migrácia) stručne predstavuje národný kontext, rozpracováva výzvy špecifické tejto krajiny. Tiež richádza s niekoľkými konkrétnymi odporúčaniami na znižovanie nerovnosti a lepšie s využitím výhod, vyplývajúcich z migrácie v kontexte SDGs. Viac tu.
Bulharsko pracuje na realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a hlavné horizonty tohto napĺňania sú načrtnuté v Národnom rozvojovom programe: Bulharsko 2030. Dokument definuje tri strategické národné ciele: 1.) zrýchlený ekonomický rozvoj, 2.) demografický rozmach, 3.) znižovanie nerovností. Bulharsko registruje značný potenciál a zároveň jasnú potrebu dobiehania zvyšných členských štátov EÚ v implementácii Agendy 2030. V roku 2019 patrilo krajine 26. miesto z 28 členských štátov EÚ, pokiaľ ide o plnenie Globálnych cieľov. Tento dokument z dielne BPID reflektuje napredovanie v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja s prihliadnutím na tému migrácie. Viac tu.
Tento monitoring report z dielne BPID (bulharskej rozvojovej platformy ako partnera projektu Globálne ciele a migrácia, podporeného zo zdrojov EÚ cez program DEAR) je anylitickým pohľadom na napĺňanie SDGs zo strany Bulharska s fokusom na tému migrácie, pričom pozornosť je venovaná najmä mobilitám a ekonomickej migrácii, ako aj prepojeniu témy s agendou 2030. Predstavený je tiež inštitucionálny a právny rámec zo strany štátnych orgánov Bulharskej republiky, čo sa týka migrácie, integrácie a azylového konania. Na 45 stranách nájdete analýzu súčasných indikátorov migračných procesov v krajine, ako aj procesov napĺňania Globálnych cieľov. Viac tu.
Cieľom tejto štúdie z dielne bulharskej platformy BPID (partnera projektu Globálne ciele a migrácia, podporeného zo zdrojov EÚ cez program DEAR) je poukázať na prepojenie Globálnych cieľov, témy rozvoja a migračných tokov z a do Európy. Výskum bol zameraný na identifikáciu a analýzu procesov migrácie z nízkopríjmových krajín do a v rámci EÚ.Zároveň sa štúdia zameniara na ukážky postupov, ktoré by mali sprehľadniť migračné procedúry, zmierniť nerovnosť a stransparentniť pracovnú migráciu. V rámci metodológie možno spomenúť analýzu dostupných materiálov, ako aj hĺbkové rozhovory s bulharskými občanmi, žijúcimi v zahraničí, ako aj cudzincami, žijúcimi v Bulharsku. V časti odporúčaní sú navrhnuté spôsoby, ako zlepšiť životné podmienky emigrantov aj imigrantov, a ako možno využiť výhody migrácie v prospech napĺňania Globálnych cieľov (nielen v Bulharsku). Viac tu.
V posledných rokoch sa naša pozornosť orientuje na pohyb ľudí v dôsledku dopadov a dosahov zmeny klímy. Riziká, spojené s klímou a klimatickou zmenou sú čoraz častejšie a viac intenzívne, preto sa tiež menia vzory a štruktúra ľudských sídiel. V nasledujúcej publikácii nájdete odpovede na otázky, ako hovoriť o ľuďoch, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v súvislosti s prírodnými katastrofami, spôsobenými alebo zosilnenými zmenou klímy. Dozviete sa tiež, aké sú hnacie sily migrácie, zosilnené práve zmenou klímy. V publikácii sú tiež uvedené konkrétne typy rozvojovej spolupráce sú financované Európskou úniou v rámci snáh o riešenie týchto výziev, ako aj konkrétne politiky. Viac už v samotnom dokumente tu.
Migrácia je globálny fenomén, ktorý má významný vplyv na životy mnohých ľudí, či už v krajinách pôvodu, v tranzitnej alebo cieľovej destinácii. Ak je migrácia zle riadená, môže značne zaťažiť miestne kontexty, najmä v hostiteľských komunitách. Naopak, v inkluzívnych spoločnostiach, v ktorých každý jednotlivec či jednotlivkyňa (s právami aj zodpovednosťami) zohráva svoju aktívnu úlohu, môže migrácia zlepšiť hospodárske a sociálne podmienky miestnych spoločenstiev, ako v krajinách pôvodu, tak aj v cieľových krajinách. Tento dokument ponúka dáta a informácie o príchode migrantov a migrantiek do Európy a ich problémoch so sociálnym začlenením. Naznačuje aj opatrenia a projekty na zlepšenie sociálneho fungovania s ohľadom na Ciele trvalo udržateľného rozvoja. Viac v dokumente tu.
Z dokumentu s názvom ‚Gender and Migration‘ z dielne Focsiv sa dozvedáme o príčinách a výzvach migrácie žien, ako aj o osvedčených postupoch v rámci EÚ a Talianska. Globálny cieľ č. 5 má za úlohu „dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia všetkých žien a dievčat“. Je úzko spojený s Globálnym cieľom č. 8 Agendy 2030, ktorého zámerom je zasa „podpora trvalo udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, zamestnanosti a dôstojnej práce pre všetkých“. Najmä jeho podcieľ 8.8 sa týka ochranu pracovných práv a podpory bezpečného pracovného prostredia pre všetkých pracujúcich, vrátane migrujúcich pracovníkov a pracovníčok“. V štúdii sa tiež spomína svetová dohoda o migrácii – ‚Global compact for migration‘, prijatá v roku 2018, ktorá predstavuje veľkú príležitosť na zabezpečenie toho, aby vlády v oblasti migrácie prispeli k dosiahnutiu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien aj dievčat v súlade práve so spomínaným Globálnym cieľom č. 5. Viac k prečítaniu tu.
Venujeme sa aj ďalším aktuálnym globálnym výzvam, ako napríklad téme migrácie z pohľadu Globálnych cieľov. Vedeli ste, že sýrska kríza trvá deväť rokov a z vlastného obyvateľstva stvorila už 5 miliónov utekajúcich? Sýrskych utekajúcich v Jordánsku je už 1,34 milióna, čo je obrovské číslo v pomere k počtu jordánskeho obyvateľstva. V rámci nášho projektu ‘Globálne ciele a Migrácia’, ako aj kampane ‘Tváre migrácie’, financovaného EÚ z programu DEAR, bol zámerne vytvorený tento materiál s názvom ‚Migration in third countries: the Jordanian case‘ z dielne partnera Focsiv. Keďže niektoré naše členské organizácie sa venujú pomoci na Strednom východe, prípadová štúdia o situácii v Jordánsku bude určite podnetným zdrojom informácií. Dozviete sa v ňom viac o prijímaní utečencov a utečeniek v Jordánsku, o ich problémoch s prístupom k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, ale aj o projektoch EÚ v krajine. Viac tu.
V tomto dramatickom období, vyvolanom šírením koronavírusu, musíme mať stále na zreteli aj potrebu: rozumne riadiť migráciu. Utekajúci ľudia (pred vojnami a vykorisťovaním) naďalej prichádzajú do EÚ a sú zadržiavaní na hraniciach Grécka a Turecka. Jednotlivé európske vlády budú musieť vziať do úvahy potrebu podpísať globálnu dohodu o migrácii / the Global Compact on Migration. Tento dokument z dielne FOCSIV predstavuje bližšie práve túto globálnu dohodu, jej 23 cieľov, ako aj úlohu Európskej únie v nej a konkrétne projekty rozvojovej spolupráce v oblasti migrácie. Viac v dokumente tu.
Nová publikácia z dielne talianskej organizácie FOCSIV predstavuje väzby medzi migráciou a rozvojom podľa cieľov trvalo udržateľného rozvoja a globálnych kompaktných rámcov. Ďalej ponúka krátky prehľad hlavnej literatúry o tematických prepojeniach a spoluprácu EÚ v tejto oblasti, ako aj úsilie organizácií v rámci talianskej rozvojovej spolupráce. V dokumente tiež nájdete kritiku organizácií občianskej spoločnosti voči politikám EÚ a členských krajín. Viac tu.
Prepuknutie a šírenie koronavírusu od začiatku februára 2020 zasiahlo v Európe mnoho sektorov každodenného života: od hospodárstva cez verejné služby, až po medziľudské vzťahy a slobodu pohybu. Pandémia má však okrem alarmujúcich čísel a ekonomických dôsledkov aj vážny dosah na zraniteľné spoločenstvá, predovšetkým na migrantov a migrantky. Dôsledky pandémie na migrujúce a utečenecké komunity sa týkajú ako krajín tranzitu, tak aj krajín príchodu. Viac informácií o vplyve pandémie na problematiku migrácie v EÚ (s prihliadnutín najmä na Taliansko) nájdete v publikácii z dielne FOCSIV s názvom ‘COVID-19 and migration: perceptions from some EU member states (BackGround document)’. Stiahnuť a prečítať si ju možno v angličtine tu.
Nový dokument sa zaoberá veľmi citlivou a komplikovanou otázkou – problematikou migrácie z Líbye. Tá je v skutočnosti spôsobená konfliktom veľkých hospodárskych a geopolitických záujmov, ktorý medzinárodné spoločenstvo nie je schopné upokojiť, zmierniť. V tejto ťažko riešiteľnej situácii sa talianska vláda dohodla s Európskou úniou na zastavení obchodovania s migrantmi, čím sa však vystavila vydieraniu líbyjských milícií a posielaniu migrantov späť do zadržiavacích centier, kde sú mučení. Dokument opisuje celú situáciu a žiada dodržiavanie ľudských práv tu.
Veľké gangy (tzv. caporalato) každoročne bez morálnych zábran využívajú a zneužívajú na poľnohospodárskych poliach, ako aj v ďalších oblastiach agropodnikania a distribúcie plodín desaťtisíce migrantov. Tí pracujú od rána do večera za plácu pár eur, žijú v nedôstojných podmienkach – v chudobných štvrtiach bez hygienických zariadení. Európska únia a jej členské štáty vyzývajú k zastaveniu novodobého otroctva. Vykorisťovanie migrantov je preto témou prípadovej štúdie z dielne FOCSIV v rámci projektu ‘Globálne ciele a migrácie‘, ktorú si môžete stiahnuť tu.
Nový pakt o migrácii a azyle Európskej komisie je stále relatívne nový, pretože je naďalej založený na zvyšovaní kontroly na vonkajších hraniciach a delegovaní kontroly na susedné a tranzitné krajiny pri repatriácii migrantov z Bosny, Turecka, Líbye a Maroka. Rozvojová spolupráca sa naďalej čiastočne využíva na účely riadenia migračných tokov. Publikácia z dielne FOCSIV opisuje hlavný obsah nového Paktu o migrácii a azyle EK, ale poukazuje tiež na kritiku zo strany európskych sietí občianskej spoločnosti (od ECRE cez CONCORD Europe, Euromed Rights až po GREI250). Je preto dôležité, aby sa občianska spoločnosť zúčastňovala na rokovaniach o pakte tým, že predostrie svoje obavy, týkajúce sa dodržiavania ľudských práv a uplatňovania pravidla ‘Leaving no one behind’ (neponechať nikoho v úzadí, na okraji záujmu) z Agendy 2030. Viac v dokumente tu.
Táto prípadová štúdia predstavuje hlavné zistenia výskumu, analyzujúceho súvislosti medzi vojenským konfliktom, nútenou migráciou a prístupom k pôde po dramatických dosahoch terorizmu Boko Haram v Nigérii a na hraniciach s Kamerunom. Toto prepojenie vo výskume je obzvlášť zložité a zahŕňa rôzne pojítka a reakcie na Globálne ciele (SDGs) – v texte narazíte na cieľ 16, týkajúci sa konfliktov a mieru; cieľ 10 o potrebe zavedenia bezpečných a pravidelných spôsobov a foriem migrácie (vrátane zahrnutia fenoménu utečenectva); cieľ 2 o potravinovej bezpečnosti, ako aj cieľ 1 o boji proti chudobe. Prečítať si ju možno v angličtine tu.
Len vo východnej Afrike žije približne 7,7 milióna migrantov, migrantiek a 3,6 milióna tvoria utečenci, utečenky. Z nich viac ako 63 % má v úmysle presťahovať sa do krajín Perzského zálivu, iba 2 % chce ísť do severnej Afriky či Európy, zvyšok zostáva v regióne. Napriek veľkej mobilite ľudí medzi susednými krajinami bola v poslednom desaťročí Afrika svedkom veľkej vlny vnútroštátnej, domácej migrácie v rámci jednej krajiny – najmä z vidieckych do mestských oblastí. Napriek väčším možnostiam a službám, ktoré ponúkajú veľké mestá, čelia migranti a migrantky z vidieka do miest veľkým výzvam: kvôli nízkemu vzdelaniu a slabším schopnostiam nemajú vhodný prístup na trh práce. Rast, ktorý za posledné desaťročie zažili africké mestá, sa nepremietol do skutočného ľudského rozvoja. Viac sa k téme dočítate v štúdii tu.
Európska migračná sieť ako expertná skupina v oblasti migrácie a azylu sa snaží otvárať diskusiu k téme európskej migračnej politiky a tiež sa snaží naformulovať koncept tzv. ‘udržateľnej migrácie‘. V tomto dokumente z dielne talianskej organizácie Focsiv s názvom ‘Čo je udržateľná migrácia?‘ sú ponúknuté hlavné závery, ktoré vyplynuli z verejnej diskusie na tému ‘Udržateľná migrácia z Afriky do Európy’. Práve tam sa veľa diskutovalo o pojme udržateľnej migrácie. Viac k prečítaniu tu.
FOCSIV spolu s GCAP Taliansko a Concord Italy zverejnili správu s názvom Migrácia a trvalo udržateľný rozvoj, pričom ide o jedinú národnú správu talianskej občianskej spoločnosti, ktorá sleduje migráciu s ohľadom na ciele udržateľného rozvoja (SDGs) a Globálny kompakt o migrácii. Správa ponúka dáta a analýzu politík, z ktorých vychádza niekoľko odporúčaní. Je nevyhnutné ísť nad rámec nepretržitej pohotovosti, stavu núdze a prijať strednodobú víziu, ktorá sa zameriava na migráciu pre trvalo udržateľný rozvoj, s cieľom pomôcť prekonať pokles sociálneho a ekonomického rozvoja v Taliansku. Téma by mala byť tiež súčasťou plánu obnovy a odolnosti pre koherenciu, súdržnosť. Osobitná pozornosť sa v dokumente venuje potrebe vybudovať lepšiu súdržnosť medzi vnútornou a vonkajšou dimenziou (tzv. Koherencia politík pre trvalo udržateľný rozvoj) na základe ľudských práv a zásady neponechať nikoho pozadu (leaving no one behind). Viac v dokumente tu.
Zmena podnebia je nezvratný, a teda štrukturálny proces, ktorý si vyžaduje urgentné opatrenia na podporu ekologického prechodu v rámci udržateľnejšieho rozvoja. Politický dokument z dielne FOCSIV sa zaoberá analýzou dosahu zmeny podnebia na migráciu v jej rôznych formuláciách s odkazom na ciele trvalo udržateľného rozvoja. Je potrebné podporiť transformáciu hospodárskych modelov lepšieho riadenia migrácie v súvislosti s podporou mieru, dialógu a predchádzania konfliktom, ide teda o transformáciu vojnovej ekonomiky na mierovú v snahe zníženiť nútenú migráciu a utečenectvo. Analýza navrhuje sériu politických opatrení, medzi ktorými FOCSIV zdôrazňuje dôležitosť napĺňania SDG cieľa 10.7 v rámci trvalo udržateľného rozvoja a nasledovania Globálneho kompaktu o migrácii. Viac v dokumente tu.
Rok 2021 bude ďalším náročným rokom pre oživenie a odolnosť krajín v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom. Ovplyvní aj migračnú politiku EÚ – vzhľadom na pretrvávajúci migračný tlak na hranice v dôsledku hospodárskej a sociálnej krízy v sahelských a susedných krajinách afrického kontinentu. Tento dokument z dielne FOCSIV skúma 8 otázok o blízkej budúcnosti migrácie medzi Afrikou a EÚ. Prvá otázka sa týka dosahu pandémie Covid-19 na migráciu, najmä na obmedzenia mobility. Druhá odráža nerovný prístup k vakcínam a nerovnomerné hospodárske oživenie medzi krajinami. Ďalšia skúma hlavné migračné trasy do Európy, ôsma otázka hodnotí nové údaje o pohyboch migrujúcich ľudí, a ako aj dáta o žiadostiach o azyl, pričom zdôrazňuje potrebu monitorovať zmeny v roku 2021. Viac sa dočítate v dokumente tu.
Súdržnosť politík pre udržateľný rozvoj je jedným z cieľov Agendy 2030. Migrácia je dôležitou témou v rámci diskusie o súdržnosti politík, smerujúcich k trvalo udržateľnému rozvoju – ako v cieľových krajinách migrujúcich, tak aj ich krajín pôvodu. Štúdia poukazuje a analyzuje dva základné zoznamy ukazovateľov z pohľadu zdrojových a cieľových krajín migrujúcich ľudí na meranie súdržnosti politiky v oblasti migrácie a rozvoja (PCMD), pričom u týchto indikátorov PCMD sa súdržnosť politík porovnáva naprieč piatimi dimenziami. Viac sa dočítate v podkladovom dokumente v angličtine tu.
Afganská kríza aj napätie na bielorusko-poľských hraniciach znovu potvrdzujú politiku ‘európskej pevnosti‘. Nedošlo totiž k dohode o vytvorení solidárneho a zodpovedného azylového a migračného systému v rámci EÚ, všetko je delegované k externalizácii. Nepretržitá núdzová situácia bráni štrukturálnej vízii migrácie v rámci trvalo udržateľného rozvoja – ako v Európe, tak aj v krajinách pôvodu migrujúcich. Viac už sa dočítate v štúdii – v angličtine tu.
Afganská tragédia a jej dôsledky, pokiaľ ide o ľudí utekajúcich a žiadajúcich o azyl v iných krajinách sveta, sú témou publikácie z dielne FOCSIV. Prípad Afganistanu ukazuje nepripravenosť medzinárodného spoločenstvaa dôležitosť vypracovania plánov presídľovania v snahe záchrany tisícov životov. Agenda 2030 sa týka aj vytvorenia bezpečných a riadených migračných kanálov, a v Globálnom pakte o migrácii sú záväzky, ktoré treba čo najskôr dosiahnuť – najmä v krízových oblastiach, kde trpia desaťtisíce ľudí. Viac k prečítaniu v angličtine tu.
Podkladový dokument č. 16 s názvom: Prehľad správy generálneho tajomníka OSN o Globálnom pakte o bezpečnej, riadenej a regulovanej migrácii z dielne partnerskej organizácie FOCSIV sumarizuje hlavné posolstvá nedávnej Správy generálneho tajomníka OSN s ohľadom na Medzinárodné fórum pre revíziu Globálneho paktu o migrácii (GCM), ktorý sa uskutoční v máji 2022. Správa generálneho tajomníka zdôrazňuje určitý pokrok v implementácii GCM, ale niekoľko problémov sužuje riadenie migrácie. Viac k prečítaniu tu.
Náš taliansky partner FOCSIV zverejnil ďalší podkladový dokument č. 17, zameraný na vzťah medzi odlesňovaním a migráciou. Hlavné ekonomické záujmy pri ťažbe prírodných zdrojov (od uhľovodíkov po nerasty, cez drevo až po rozsiahle rozsiahle plantáže plodín) spôsobujú odlesňovanie stoviek kilometrov štvorcových na úkor biodiverzity a miestneho obyvateľstva. Najmä domorodé obyvateľstvo a miestne komunity v Amazónii, strednej Afrike, Indonézii a na Borneu sú nútené vysťahovať sa zo svojich území. Tento podkladový dokument financovaný EÚ ako súčasť projektu Globálne ciele a migrácia sumarizuje nedávne analýzy prebiehajúcich procesov a opatrení na ich riešenie v rámci napĺňania SDGs. Stiahnuť a prečítať si ho môžete v angličtine tu.
Vďaka partnerom projektu Globálne ciele a migrácia (a jeho kampane Tváre migrácie s podporou EÚ cez program DEAR) zozbierala talianska organizácia FOCSIV informácie a analýzy o prijímacích systémoch, ktoré vybrané členské štáty EÚ (najmä zo strednej a východnej Európy) zaviedli v snahe riešiť humanitárnu krízu v dôsledku vojny na Ukrajine. Dokument predkladá pohľady na spoluprácu medzi štátmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ako aj výzvy, ktoré táto kríza priniesla. Publikácia sa dotýka aj problémov diskriminácie utečencov a utečeniek iných národností a pro-kremeľskej / proti-ukrajinskej propagandy. K stiahnutiu a prečítaniu v angličtine tu.
Podkladový dokument č. 19 z dielne talianskeho partnera FOCSIV poukazuje na výsledky samitu Africkej únie – Európskej únie. Migrácia mala na samite dôležité miesto a mnohí sa nádejali, že tento jav (a najmä vytvorenie pravidelných a bezpečných kanálov pre migráciu) bude uznaný ako súčasť záväzku k trvalo udržateľnému rozvoju. Samit však opätovne navrhol iba krátkozraký európsky prístup, zameraný na zastavenie a obmedzenie „nepravidelných tokov“ bez toho, aby poskytoval vyhliadky na regularizáciu a uznanie hodnoty migrujúcich ľudí pre trvalo udržateľný rozvoj Afriky. štúdia sumarizuje hlavné výsledky, uvedené v záverečnej deklarácii samitu AU-EU, a na záver ponúka niekoľko kritických komentárov. Dokument je k prečítaniu tu.
Tento strategický dokument z dielne talianskeho partnera FOCSIV s názvom ‚On migration and sustainable development‘ je konečným výstupom trojročného projektu Globálne ciele a migrácia (a kampane Tváre migrácie), ktorý realizovalo konzorcium európskych mimovládok s podporou EÚ cez program DEAR. Výskumníci a experti v ňom analyzovali rôzne otázky, súvisiace s migráciou v rámci Agendy 2030 a jej cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDGs), ale aj Globálneho paktu o migrácii pre bezpečnú, riadenú a legálnu migráciu (GCM), Nový pakt o migrácii a azyle (ďalej len Nový pakt) – na úrovni Talianska aj celej EÚ. V policy paperi sú zhrnuté poučenia a odporúčania pre Európsku úniu a Taliansko, založené na stratégiách a analýzach zo všetkých 20 doteraz publikovaných podkladových materiálov z dielne Focsiv. K prečítaniu tu.
Prípadová štúdia ‚Od globálnej k lokálnej: Migrácia ako príležitosť pre trvalo udržateľné mestá a komunity‘ zdôrazňuje prepojenie medzi migráciou a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja s osobitným dôrazom na pozitívny vplyv integrácie utečeniek a migrantiek v Grécku. Agenda 2030 rozoznáva a vyzdvihuje pozitívny vplyv migrácie na inkluzívnu produkciu a ekonomický rozvoj, ako aj na trvalo udržateľný rozvoj. Viac si môžete prečítať v štúdii tu.
Táto štúdia analyzuje tri kľúčové piliere, ktoré je potrebné posilniť, aby sa uľahčila integrácia migrantov, migrantiek a utečencov, utečeniek do gréckej spoločnosti. Boj proti násiliu a zároveň formovanie holistického rámca podpory, zabezpečenie rovnakých príležitostí pre účasť na hospodárskom živote a nakoniec riešenie aj boj proti xenofóbii či rasizmu sú jedným z kľúčových prvkov úspešného integračného procesu. Analýza nazerá na migráciu a integráciu cez optiku Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá je založená na princípe ľudskoprávneho prístupu (HRBA). Zásady inkluzívnosti a nediskriminácie sú základom realizácie hlavného cieľa Agendy 2030 „nenechať nikoho na okraji spoločnosti, nezabudnúť na nikoho“. Viac si môžete prečítať v štúdii tu.
Kniha ‘The Bahar project: Many recipes, one city’, ktorá predstavuje dvanásť receptov na pokrmy z rôznych kútov sveta. Zozbierali ich ženy gréckeho pôvodu, ale aj utečenky či migrantky, žijúce v rôznych štvrtiach gréckeho mesta Atény (Kolonos, Ampelokipi, Kypseli). Cez komunitné varenie tieto ženy vyrozprávali svoje príbehy, spoznávali nové kultúry, zabavili sa, aj ochutnali nové chute. Knižka vychádza pod taktovkou organizácie Athens Coordination Centre for Refugee and Migrant issues (ACCMR) a s podporou ActionAid Hellas. Stiahnuť a prečítať si ju možno v angličtine tu.
Napriek skutočnosti, že Grécko bolo vždy považované za prijímajúcu krajinu pre svoju geografickú polohu, nikdy neinvestovalo do sformovania a prijímania konkrétnych imigračných politík v rámci gréckej spoločnosti. Zvýšený počet prichádzajúcich migrantov od roku 2015 ešte zvýšil túto potrebu, pretože integrácia do gréckej spoločnosti zostala nedostatočná. Politický dokument ‚SDGs and Migration in Greece’ je založený na zisteniach správy s názvom ‚Migration as a basic element of sustainable development’ a predstavuje kroky, ktoré Grécko podniklo na dosiahnutie Globálnych cieľov v rámci Stratégie OSN / Agendy 2030. Viac si možno prečítať tu.
V záujme prispôsobenia 17 Globálnych cieľov gréckym potrebám a okolnostiam vykonalo Grécko v roku 2017 mapovanie, v ktorom si stanovilo 8 národných priorít s dôrazom na boj proti nezamestnanosti (najmä u mladých ľudí a žien), znižovanie sociálnych nerovností, presadzovanie rodovej rovnosti a podporu sociálneho začlenenia migrantov a iných zraniteľných skupín. Agenda 2030 po prvý raz uznáva a integruje migráciu ako základný prvok rozvoja, pričom s migrantmi a utečencami zaobchádza nielen ako so zraniteľnou skupinou, ale aj ako s faktorom ekonomického rastu. Napriek politickej proiritizácii agendy dlhotrvajúca hospodárska kríza v Grécku zabránila dosahovaniu týchto cieľov. Správa ‚The challenges of the 2030 Agenda: Migration as a basic element of sustainable development’ z dielne ActionAid Hellas predstavuje kroky Grécka k dosiahnutiu Globálnych cieľov a Agendy 2030. Viac si možno prečítať tu.
Zdá sa, že sľub ‚Leave no one behind‘ (nenechať nikoho pozadu) sa v Grécku nesplní tak ľahko. Tento podkladový materiál je založený na monitorovacej správe ActionAid, ktorá skúma kroky Grécka k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v rámci Agendy OSN 2030. Správa predstavuje hlavné kroky vlády s cieľom integrácie utečencov aj migrantov a skúma problematiku spôsobov integrácie, ktoré by zároveň napĺňali SDG. Na záver obsahuje časť s odporúčaniami pre grécke orgány, týkajúce sa národnej stratégie úspešnej implementácie Globálnych cieľov (SDGs). Grécko v ich napĺňaní totiž výrazne zaostáva. V roku 2018 sa v meraní ich napĺňania umiestnilo na štvrtom mieste od konca spomedzi 35 krajín OECD, a hoci tieto krajiny v priemere dosiahli 58% zo 17 cieľov, miera implementácie v Grécku bola iba 49%. Viac tu.
Podľa SDG indexu sa Slovinsko radí na 12. miesto spomedzi 162 krajín s najlepším výkonom pri odstraňovaní extrémnej chudoby a v prístupe k čistým zdrojom energie. V oblasti opatrení, zameraných na odstránenie hladu, zabezpečenia trvalo udržateľnej výroby a spotreby, ako aj opatrení na boj proti následkom zmeny klímy a zachovanie morských a vodných zdrojov stále existujú určité výzvy. Štúdia sa tiež zaoberá kľúčovými strategickými otázkami, ako je nútená migrácia. Viac v štúdii na tému nútenej migrácie a riešenia problematiky cez rozvojovú spoluprácu a prijímanie utečencov, utečeniek v Európe tu.
V záujme plnohodnotného napĺňania cieľov Agendy 2030 a zásady „Nezanechať nikoho na okraji, nezabudnúť na nikoho“, ako aj napĺňania globálneho cieľa 10.7 (umožniť bezpečnú, pravidelnú a zodpovednú migráciu a mobilitu ľudí, prostredníctvom vykonávania plánovaných a dobre riadených migračných politík), EÚ a jej členské štáty by mali posilniť svoj záväzok, týkajúci sa presídlenia utečencov a utečeniek. Zvýšením počtu prijímaných utečencov a utečeniek prostredníctvom európskeho programu presídlenia EÚ a jej členské štáty by mali opätovne potvrdiť svoj záväzok a vedúce postavenie pri presadzovaní všeobecných ľudských práv a dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja pre všetkých bez rozdielu. Viac v návrhu opatrení na tému nútenej migrácie a riešenia problematiky cez rozvojovú spoluprácu a prijímanie utečencov, utečeniek v Európe tu.
V reakcii na zvýšený počet utečencov, utečeniek a migrantov, migrantiek, prichádzajúcich do Európy v rokoch 2015 až 2016 (počas tzv. utečeneckej krízy) sa Slovinsko zaviazalo premiestniť 218 osôb z Talianska, 349 osôb z Grécka a presídliť 20 osôb z tretích krajín v rámci schémy EÚ, týkajúcej sa premiestnenia a presídlenia žiadateľov o medzinárodnú ochranu a utečencov, utečeniek. Slovinsko podniklo prvé kroky, čím zareagovali na rastúce trendy v oblasti núteného vysídľovania. Slovinská vláda sa v rámci migračnej stratégie zaviazala podporovať právne cesty a bezpečné spôsoby presunu osôb, ktoré potrebujú ochranu, a to aj prostredníctvom tzv. resettlementu. Zvýšením počtu prijímaných utečencov, utečeniek prostredníctvom tzv. resettlement program by Slovinsko opätovne potvrdilo svoj záväzok podporovať všeobecné ľudské práva a presadzovať trvalo udržateľný rozvoj pre všetkých bez rozdielu. Pretože: „čo ak by sme to boli my, čo keby sa to týkalo nabudúce práve nás?“ Viac v prípadovej štúdii k prijímaniu utečencov, utečeniek v Slovinsku a Európe tu.
V roku 2019 slovinská vláda narýchlo pripravila a prijala Stratégiu v oblasti migrácie, ktorá sa vzťahuje nielen na oblasti ekonomickej migrácie a medzinárodnej ochrany, ale aj na oblasť integrácie, najmä z dôvodu tzv. nelegálnej migrácie „pochádzajúcej z Balkánu“. Konečný produkt obsahuje diskurz ministerstva vnútra, pričom sa „kladie veľký dôraz na nelegálnu migráciu, otázky bezpečnosti, ochranu hraníc a azylové postupy, zatiaľ čo väčšina migrácií v Slovinsku skutočne predstavuje zdokumentované ekonomické migrácie.“ V Slovinsku sa však objavujú a pohybujú migranti a migrantky „z dôvodu zamestnania a zlúčenia rodiny“, a nie z dôvodu žiadostí o medzinárodnú ochranu. Stratégia priamo odkazuje na Agendu 2030 a napĺňanie SDGs. Viac sa dočítate v dokumente „Migranti a utečenci v Slovinsku 2020“ (Agenda 2030 a migrácia – report), ktorý pripravila slovinská organizácia Povod v rámci projektu Globálne ciele a migrácia, podporeného z prostriedkov EÚ v rámci programu DEAR. Viac tu.
Príručka slúži ako základný nástroj na budovanie kapacít multiplikátorov – jednotlivcov, jednotlivkýň a občianskej spoločnosti, pôsobiacich na rôznych úrovniach napĺňania Globálnych cieľov. Hlavným cieľom tohto kampaňového manuálu je poskytnúť podnetné nástroje a inšpiráciu, ktoré podporia miestne skupiny ľudí k aktivitám a aktivizmu, vedúcemu k trvalo udržateľnému rozvoju, a to tým, že ich povzbudíme k akcii a organizovaniu svojich organizácií. Na mysli máme také činnosti, ktoré podporia úspešné napĺňanie Agendy 2030 a pravidla ‚Leaving no one behind‘ (nenechať nikto v úzadí, na okraji záujmu spoločnosti). Viac už v tejto príručke, ktorá vznikla ako spolupráca siedmich organizácií, patriacich do konzorcia projektu Globálne ciele a migrácia. K prečítaniu je tu.
Dokument pozostáva z kapitoly o SDGs, migrácii, súdržnosti politík a zodpovednosti členských štátov EÚ v oblasti ľudských práv. Nasledujú jednotlivé správy o napĺňaní SDGs a monitorovaní migrácie v šiestich konkrétnych členských štátoch EÚ – zapojených do projektu ‘Globálne ciele a migrácia’ ako aj kampane ‘Tváre migrácie’. Podklady za SR pripravila naša platforma Ambrela. Štúdia sa venuje aj reakcii EÚ a členských štátov na tému utečenectva (spomínajúc pritom Nový pakt o migrácii a azyle, a tiež úlohu Frontexu v situáciách porušovania ľudských práv ľudí na úteku pri prekročení hraníc EÚ). Na konci správy nájdete aj súčasné a budúce výzvy spolu s dôležitými odporúčaniami pre členské štáty EÚ. Viac k prečítaniu v angličtine tu.
Poznámka: Projekt ‚SDGs and Migration – Multipliers and Journalists Addressing Decision Makers and Citizens in the EU’ je financovaný z programu Európskej únie pre vzdelávanie a zvyšovanie povedomia (DEAR). Za obsah publikácií nesie výhradnú zodpovednosť konzorcium projektu (vrátane Ambrely), a nemusí nevyhnutne odrážať názory Európskej únie.
Copyright 2024 Ambrela - platforma rozvojových organizácií. Táto stránka je financovaná zo zdrojov EÚ a SlovakAid. Za obsah nesie výhradnú zodpovednosť Ambrela a nemusí nevyhnutne odrážať názory EÚ.
